Izba s pokladmi z Dereszla

v roku 1918 bola hlavnou ulicou Bodrogkeresztúru ešte dnešná Horná ulica. Na jar sa strmý úsek cesty na kopci Dereszla stal nebezpečným, preto sa rozhodlo o znížení cesty, aby sa uľahčila doprava zo železničnej stanice. Avšak zemné práce priniesli pre Bodrogkeresztúr neočakávané výsledky. V popoludňajších hodinách dňa 26. apríla jeden nádelníkov, János Subert, prevrátil vrstvu zeminy veľkosti a tvaru džbánu na mlieko, a našiel hrniec starostlivo uzavretý hlinenou miskou, so 21 zlatými krúžkami a 2 zlatými platničkami. 

Hoci historická situácia nebola pre výskum priaznivá, s podporou Ernőa Széchenyiho-Wolkensteina sa o niekoľko rokov po objavení nálezov mohol začať archeologický výskum oblasti, počas ktorého bolo vykopaných 50 hrobov pohrebiska z doby bronzovej. 

Na pohrebisku sa našli malé až stredne veľké ľudské pozostatky, pričom kostry boli vo všeobecnosti orientované v smere západ-východ. Ženy ležali na ľavej strane hrobu, tvárou smerom na juh, pod hlavami mužov boli väčšinou kremeňové nože a ležali na pravej strane hrobu, svojimi tvárami smerom na sever. Na základe výskumu Hillebrand vyslovil predpoklad, že oblasť Bodrogkeresztúru bola v praveku významným obchodným centrom, pretože veľkosť pohrebiska poukazuje na blízkosť veľkého ľudského osídlenia. Pôvodom obchodných výrobkov bol obsidián nahromadený v hroboch. Zlaté predmety nájdené na mŕtvych naznačujú veľmi pokročilú kultúru. Zlato muselo pochádzať zo Sedmohradska, kde v praveku rozkvital zlatnícky priemysel.

Všetky kostry boli v skrčenej polohe, ich ruky a nohy boli podľa Hillebranda možno zviazané k sebe zo strachu, že sa mŕtvy vrátia domov.

Zaujímavosťou je, že sa našlo niekoľko dvojitých hrobiek, v ktorých boli mŕtvi pochovaní súčasne. Podľa Hillebranda to naznačuje, že manželka alebo otrokyňa nasledovala svojho pána aj do jeho smrti.

V hroboch žien boli okolo pása v niekoľkých radoch nájdené guľaté mramorové gorálky. Našlo sa aj niekoľko kusov farbiacich kameňov, ktoré po navlhčení farbia na žlto. Podľa Hillebrada ňou buď maľovali hlinu, alebo si ňou dámy maľovali tvár.

Na vykopávkach pohrebiska sa pri mŕtvych našlo niekoľko keramických nádob uložených v podobe hniezda, pred tvárami a kolenami, ktoré možno obdivovať v nasledujúcej miestnosti.