Bodrog

Je zrejmé, že Bodrog bol vždy dominantným prvkom života ľudí žijúcich na jeho brehoch. Niekdajšie centrum obce Bodrogkeresztúr bolo v obave pred záplavami vysoko nad hladinou rieky a súčasná hlavná cesta bola vybudovaná až v 19. storočí. Rieka zároveň poskytovala na jeseň vlahu potrebnú  pre tvorbu "aszú" a časť potravín potrebných na obživu počas celého roka. V prvej polovici 20. storočia sa v obci živilo rybolovom na Bodrogu asi 15 - 20 rodín. S riekou sa spájajú mnohé legendy a príbehy, ktoré sa vo vinárskej oblasti dedia z otca na syna. Jedna z nich je napríklad o tom, prečo je koryto rieky Bodrog medzi Bodrogkeresztúrom a Tokajom kamenisté.
"Podľa príbehu kedysi dávno, keď na kopci žili víly, pastieri pásli na kopci svoje stáda. Bola tam obrovská skala, obľúbené miesto víl. Skalu začarovali tak, že každý, kto sa jej dotkne, sa okamžite zmení na kameň. Jedného dňa sa strhla veľká búrka a pastieri utiekli pod skalu. Ale oni o kliatbe nevedeli a jeden z tých neopatrných sa jej dotkol. Nuž, v tom momente sa všetci premenili na kameň! Čas plynul a búrky a lejaky vyhnali skamenených pastierov z hory do kotliny Bodrogu. Víly však neboli zlomyseľné a nad pastiermi sa zľutovali. Zišli k Bodrogu, kde sa z vody v podobe obrovských kameňov vynárali pastieri premenení na kameň. Vzali duše pastierov na horu, dotkli sa s nimi veľkej skaly a všetci pastieri hneď ožili. Skaly, ktoré predstavujú ich telá, sú však stále v rieke a koryto Bodrogu medzi Tokajom a Bodrogkeresztúrom je odvtedy také kamenisté.
Vtáctvo Bodrogzugu je mimoriadne cenné: žijú tu vzácne dravce a mnohé druhy vodného a brodivého vtáctva, ale lužná krajina je aj dôležitou zastávkou pri migrácii vtákov. V roku 1989 bola zaradená do zoznamu medzinárodne významných lokalít RAMSARI, ako biotop vodného vtáctva medzinárodného významu.